Aký je rozdiel medzi koňakom a brandy, sektom a šampanským, ginom a borovičkou?

Hovorí sa, že alkohol je metla ľudstva a zametať sa predsa musí. Niečo na tom pravdy možno aj bude, ale kto chce zametať, mal by poznať fakty a nemýliť si pojmy s dojmami, aby ho na druhý deň náhodou nebolela hlava. Preto si dnes popíšeme najväčšie rozdiely podobných alkoholických nápojov, ktoré si často pletú aj odborníci a zistíme, aký je rozdiel medzi koňakom a brandy, čo odlišuje sekt a šampanské a prečo gin nie je borovička.

Koňak Brandy rozdiel

Začneme trochu mätúco. Koňak je brandy, ale brandy nie je koňak. Zložité? Nevadí, vysvetlíme. Brandy je vo všeobecnosti akýkoľvek destilát, vyrobený z fermentovanej ovocnej šťavy. Toto ovocie je vo veľkej časti prípadov hrozno, ale existuje množstvo druhov brandy, ktoré sú založené na jablkách, hruškách a inom sladkom ovocí. Koniec koncov aj naša slivovica sa do angličtiny prekladá ako "plum brandy".

Takže áno, aj koňak, alebo ak chcete, cognac je druh brandy, ktorý sa vyrába z fermentovanej hroznovej šťavy. Je však veľmi špecifický svojim pôvodom a spôsobom prípravy, destilácie a zrenia.

Hrozno

Takmer všetky koňaky sa vyrábajú z odrody bieleho hrozna Ugni Blanc, ktoré patrí medzi  najpestovanejšie na svete.

Destilácia, zrenie a miešanie

Predtým ako koňak vznikne, musí prebehnúť dvojnásobná destilácia kotlíkovou metódou. Po tomto procese nastáva proces zrenia v špeciálnych dubových sudoch Limousine alebo Tronçais. Po vyzretí je 99% koňakov blendovaných.

Pôvod

Je pravda, že koňak by mal spĺňať atribúty, o ktorých sme písali vyššie. Hlavný faktor, ktorý však robí koňak koňakom je jeho pôvod. Podobne ako šampanské zo Champagne, musí aj koňak pochádzať z oblasti Cognac, ktorá sa nachádza na západe Francúzska.

^{Vinice v západofrancúzskej oblasti Cognac}

Je koňak lepší ako brandy?

Niekto si na koňak potrpí, my si však nemyslíme, že musí byť od ostatných brandy vždy lepší. Sú aj iné oblasti a krajiny, ktoré majú dlhoročnú tradíciu v príprave kvalitného brandy. Ak si zoberieme napríklad legendárne arménske brandy Ararat, iba naše tvrdenie potvrdíme. Ararat brandy, ktoré sa na úpätí rovnomennej hory vyrába presne 130 rokov, dlhodobo dosahuje najvyššie známky kvality. Obchodník a filantrop Nerses Tairyan sa v roku 1887 inšpiroval práve francúzskym koňakom a proces výroby preniesol do Arménska. Za ten čas sa Arménom podarilo Ararat tak vyšperkovať, že dokáže kvalitou konkurovať najlepším francúzskym koňakom. O cene ani nehovoríme.

^{Destilérka Ararat dlhodobo zbiera tie najvyššie ocenenia kvality. Jej brandy sa oplatí vyskúšať.}

Vyskúšajte brandy Ararat. Kvalitou prevyšuje aj mnohé koňaky.

Sekt vs. šampanské

Fľaša plná bubliniek by určite nemala chýbať pri žiadnej slávnostnej alebo výnimočnej udalosti. Ešte pred tým než ale z hrdla fľaše vyletí štupeľ, je dobré vedieť, že nie sú bublinky ako bublinky a že medzi nimi môže byť niekedy dosť zásadný rozdiel.

Málokto napríklad vie, že talianske Lambrusco, ktoré tak príjemne osvieži v letných dňoch je perlivé víno a že perlivé a šumivé víno nie je to isté. Ako perlivé víno sa totiž označujú tie vína, ktoré sú pri fľašovaní nasýtené oxidom uhličitým.

Naopak, v šumivom víne vzniká oxid uhličitý samovoľne a to vďaka pridaniu zmesi cukru a kvasiniek nazývame tirážny likér (liquer de tirage) do prvotne kvaseného vína. Týmto sa odštartuje proces druhotného kvasenia, kedy sa za pomoci kvasiniek premieňa cukor na etanol a oxid uhličitý. Aj v tomto prípade sa môžu šumivé vína významne líšiť. V prípade lacnejších a nie tak exkluzívnych druhov šumivých vín sa druhotné kvasenie odohráva v oceľových tankoch a až do okamihu naplnenia fliaš a ich zazátkovanie, celá výroba prebieha v uzavretých tlakových okruhoch. Tento postup vynájdený na začiatku 20. storočia je pomenovaný po svojom objaviteľovi a nazýva sa metóda Charmat.

Oveľa staršia, nákladnejšia a náročnejšia je tzv. Šampanská metóda (champenoise), ktorej vznik je siaha až do 16. storočia, kedy ju údajne objavil francúzsky duchovný Dom Perignon. Tento postup sa od metódy Charmat odlišuje v tom, že po pridaní tirážneho likéru sú vínom naplnené fľaše, ktoré sa uzavrú korunkovým uzáverom. Oxid uhličitý tak vzniká priamo vo fľašiach, kde víno tiež zreje a získava svoju charakteristickú chuť vďaka už spomínaným kvasinkám. Veľmi náročný okamih je remuage, kedy sa fľaše začnú pomaly, či už strojovo alebo ručne, pretáčať z vodorovnej polohy do polohy zvislej. Cieľom tohto postupného otáčania a nakláňania je zhromaždiť všetok kal vzniknutý v priebehu druhotného kvasenia do priestoru zátky, ktorá je na záver ochladená takmer na teplotu mrazu, aby sa nazhromaždený sediment mohol spojiť a byť pri následnom otvorení fliaš vystrelený von. Po tejto operácii už len zostáva víno vo fľašiach doplniť o expedičný likér (liquer d'Expedition), ktorý sa najčastejšie skladá z vína, vínneho destilátu a cukru. Na konci sú fľaše už len uzavreté korkovým štupľom a zaistené typickým drôteným košíčkom.

^{Dom Perignon: Priekopník v oblasti výroby šumivého vína}

Hovorí sa, že po vínach zo Champagne bol J.E. Hubert druhý na svete, kto začal používať metódu Champagne.

Podobne ako pri koňaku, aj pri šampanskom vychádzame z geografického uloženia. Champagne je teda sekt, ktorý môžme nazývať šampanským iba v prípade, že pochádza priamo z francúzskej oblasti Champagne. Naopak sekt je vo všeobecnosti šumivé víno, ktoré môže pochádzať napríklad aj zo Slovenska. Častokrát sa však stáva, že Slováci označia šampanským napríklad aj Hubert de Luxe. Ak by to počul Dom Perignon, veľmi by sa tomu asi veľmi nepotešil.

Borovička, Gin rozdiel

U mnohých Slovákov častokrát počujeme diskusiu, že gin je iba predražená borovička. Napriek tomu, že sú si podobné, nie je tomu tak a rozdiel medzi ginom a borovičkou treba hľadať vo výrobnom procese. Je pravda, že borovička aj gin majú chuť po borievkach (odtiaľ názov borovička), tie však majú pri výrobe každého nápoja inú rolu.

Gin

Základom na výrobu ginu je destilát z rôznych poľnohospodárskych plodín, najčastejšie obilnín, ale v prípade menej kvalitných ginov aj zo zemiakov, kukurice alebo cukrovej repy. Tento destilát je potom ochutený práve borievkou a ďalším korením pomocou macerovania alebo filtrácie. Pri niektorých ginoch sa naopak pristupuje k druhotnej destilácii obilného brandy spoločne s olejom z borievky.

Borovička

Borovička sa naproti tomu vyrába priamo z jalovcového destilátu. Keďže je však taký destilát drahý, je následne riedený neutrálnym liehom a vodou. Na trh však postupne prichádzajú prvé lastovičky, ktoré o sebe tvrdia, že ich borovička je 100%-ný destilát. Keďže v Alko90 máme radi kvalitu, tento trend sa nám páči a podporujeme ho. Rovnako ako gin aj borovička potom približne pol roka zreje, aby potom mohla byť v najlepšej forme fľašovaná.

^{Koniferka: Jedna z najobľúbenejších slovenských borovičiek}